rompre

Un article de Wikiccionari.

Occitan

Etimologia

Del latin rŭmpĕre « copar, rompre ».

Prononciacion

/ˈrumpɾe/

Lengadocian : escotar « rompre »

Vèrb

rompre

  1. Devesir quicòm de dur en mai d'un troces, en i portant un còp.

Mots aparentats

Variantas dialectalas

Traduccions

Conjugason

Lengadocian
Infinitiu rompre
Gerondiu rompent
Participi passat
singular plural
masculin romput romputs
femenin rompuda rompudas
Mòde indicatiu
nombre singular plural
persona primièra segonda tresena primièra segonda tresena
ieu tu el
ela
nosautres
nosautras
vosautres
vosautras
eles
elas
Present rompi rompes romp rompèm rompètz rompon
Imperfach rompiái rompiás rompiá rompiam rompiatz rompián
Preterit rompèri rompères rompèt rompèrem rompèretz rompèron
Futur romprai rompràs romprà romprem rompretz rompràn
Condicional rompriái rompriás rompriá rompriam rompriatz romprián
Mòde subjonctiu
nombre singular plural
persona primièra segonda tresena primièra segonda tresena
ieu tu el
ela
nosautres
nosautras
vosautres
vosautras
eles
elas
Present rompa rompas rompa rompam rompatz rompan
Imperfach rompèsse rompèsses rompèsse rompèssem rompèssetz rompèsson
Mòde imperatiu
nombre singular plural
persona primièra segonda tresena primièra segonda tresena
ieu tu el
ela
nosautres
nosautras
vosautres
vosautras
eles
elas
Afirmatiu romp ! rompam ! rompètz !
Negatiu rompas pas ! rompam pas ! rompatz pas !